Prezidentské voľby v Poľsku: ich výsledok sa nebude týkať iba Poliakov

V ostatných prezidentských voľbách v roku 2020 získal v prvom kole dnes dosluhujúci prezident Andrzej Duda zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) 43,5 percenta hlasov, vďaka čomu postúpil do druhého kola spolu s Rafałom Kazimierzom Trzaskowským, ktorý získal v prvom kole 30,46 percenta hlasov.

V druhom kole sa proti Dudovi spojili odporcovia konzervatívnej PiS a Trzaskowski [čítaj tšaskovski] získal 48,97 percenta hlasov - na 51,03 percenta, ktoré získal Duda, to však nestačilo.

V nedeľných voľbách už Duda kandidovať nemohol a varšavský primátor Trzaskowski s podporou strany Občianska platforma (OP) súčasného premiéra Donalda Tuska tak viedol podľa posledného prieskumu, ktorý sa uskutočnil online a telefonicky v dňoch 13. až 15. mája, s 28 percentami hlasov.

Reklama jedného z kandidátov na súkromnom balkóne. Foto: Štandard/Daniel Halaj

To mu podľa volebnej aritmetiky malo zaručiť účasť v druhom kole, a to opäť s človekom s podporou PiS - tentokrát s predsedom poľského Ústavu pamäti národa Karolom Nawrockým, ktorý mal podľa posledného prieskumu získať 24 percent hlasov.

Tieto kalkulácie podporujú aj výsledky volieb: Trzaskowski získal 31,36 percenta a Nawrocki 29,54 percenta hlasov, vďaka čomu je tak druhé kolo isté.

Ostatní kandidáti, medzi ktorými je Sławomir Mentzen, spájaný s kontroverznými a nejednoznačnými výrokmi, či rodený Dán Adrian Zandberg, v prieskumoch výraznejšie zaostávali a ani voľby ich stúpencov milo neprekvapili.

Rumunský scenár?

Voliči aj médiá tak očakávajú tradičný súboj liberálneho a konzervatívneho kandidáta v druhom kole a tímy Trzaskowského a Nawrockého sa navzájom dlhodobo obviňujú z manipulácie volieb "ako v Rumunsku".

Obvodná volebná komisia číslo 184 v Krakove. Foto: Štandard/Daniel Halaj

Nawrocki tvrdí, že sa proti nemu vedie špinavá kampaň, ktorú údajne financovali aj peniaze liberálov z viacerých krajín Európskej únie.

Oproti tomu kandidát liberálov Trzaskowski a jeho tím upozorňujú na možné hybridné zásahy Kremľa do výsledkov volieb.

Totálna vojna

Ešte na začiatku apríla sme v Štandarde písali o legálnom prevrate z dielne súčasnej poľskej vlády, ktorý potrebuje oporu v legislatíve. 

Tuskov legálny prevrat nanovo definuje zmenu režimu

Mohlo by Vás zaujímať Tuskov legálny prevrat nanovo definuje zmenu režimu

Novým zákonom však dlhodobo dáva stopku veto prezidenta Dudu a jeho zasielanie zákonov na Ústavný súd.

Ak sa prezidentom stane Dudov ideologický protivník v osobe Trzaskowského, prevrat bude úspešný a vláda Donalda Tuska - neschopná pre počet mandátov prelomiť veto - si vydýchne.

Podporu kandidátom vyjadrujú ľudia podobne ako na Slovensku. Foto: Štandard/Daniel Halaj

Ak však v druhom kole volieb zvíťazí Nawrocki, bude pokračovať v činnosti svojho predchodcu Dudu a Tuskove reformy budú ďalej stáť na mieste.

Oba tábory - tak pravicové PiS, ako aj stredoľavicová OP - teda v druhom kole zabojujú o to, ako bude vlastne štát po právnej stránke vyzerať. 

Súboj prebieha taktiež v oblasti, ktorá hýbe aj slovenskou spoločnosťou: kandidát Občianskej platformy Trzaskowski vystupuje proti tomu, aby si páry rovnakého pohlavia mohli osvojovať deti z detských domovov. Podporuje však registrované partnerstvá.

Nawrocki ako kandidát strany Právo a spravodlivosť sa ostro stavia proti akejkoľvek dúhovej agende.

Pri urne vo volebnej miestnosti. Foto: TASR/AP Photo/Czarek Sokolowski

Kandidáti sa takisto rozchádzajú v pohľade na potraty: Nawrocki s podporou PiS presadzuje ich zákaz, kým kandidát liberálov presadzuje ich legalizáciu.

Ukrajina a pakt o migrácii

Obaja hlavní kandidáti sa však prekvapivo takmer zhodujú vo viacerých zahraničnopolitických otázkach.

Ako upozorňuje ukrajinsky a rusky písaný denník Nova Poľšča/Novaja Poľša, obaja hlavní kandidáti chceli získať hlasy protiukrajinsky naladených voličov a neraz hovorili o volynskej tragédii a o exhumácii zavraždených Poliakov.

„Celé Poľsko vpred!“ Foto: Štandard/Daniel Halaj

Ide však o rétorické cvičenia týkajúce sa dejín. Čo sa týka súčasnej rusko-ukrajinskej vojny, tak Trzaskowski s podporou OP, ako aj Nawrocki s podporou PiS odmietajú vyslanie poľských ozbrojených síl na Ukrajinu.

Odôvodňujú to tým, že armáda je potrebná na obranu východnej hranice Poľska - pritom obaja označujú Rusko za agresora a ani jedného kandidáta nemožno nazvať proruským.

Trzaskowski odmieta prijímať migrantov z Afriky a Ázie v rámci prerozdeľovania medzi krajinami EÚ s odôvodnením, že Poľsko už poskytlo pomocnú ruku utečencom z Ukrajiny.

Nawrocki mieni v mene Poľska jednostranne vypovedať Pakt o migrácii a azyle, keďže podľa neho predstavuje bezprostrednú hrozbu pre poľský národ. Takýto krok voči Bruselu je však pre Trzaskowského neprijateľný.

Betónový stĺp na reklamy polepený plagátmi Mentzena. Foto: Štandard/Daniel Halaj

Pohľady z ulice

Pri vchode do viacerých volebných miestností sme sa pýtali ľudí, ktorí práve odvolili, prečo hlasovali a ako hlasovali.

Mladá matka Mirosława vysvetľuje, že skutočný poľský prezident by sa nemal hanbiť hovoriť o Bohu a o kresťanstve ako o neodmysliteľnej zložke poľskej národnej identity. 

"V mojej rodine sme roky volili kandidátov, ktorí bránili tradície, život, rodinu a nezávislosť Poľska. Veríme, že len konzervatívne hodnoty môžu obnoviť silné spoločenstvo a dať budúcnosť našim deťom," dodáva.

Príslušník bližšie neurčených bezpečnostných zložiek ministerstva obrany nám nechcel priamo povedať, za koho hlasoval, prekáža mu však, že hoci zaujíma konzervatívne postoje, ako nekresťan nemohol hlasovať za Nawrockého, ktorý pravdepodobne postúpi do druhého kola, a musel tak "voliť menšie zlo".

Małgorzata, poslucháčka vysokej školy, hlasovala za Zanberga, ktorý na rozdiel od Trzaskowského sľuboval okrem obhajoby dúhovej agendy a práv na potrat aj riešenie bytovej krízy.

"Moji rodičia majú tiež skôr liberálne názory, ale volia OP [Trzaskowského, pozn. red.], pretože si myslia, že ostatní kandidáti nemajú šancu," vysvetľuje Małgorzata. Jej kandidáta volilo 4,86 percenta voličov.

Hazard troch morí: môže Poľsko zjednotiť strednú Európu?

Mohlo by Vás zaujímať Hazard troch morí: môže Poľsko zjednotiť strednú Európu?

Manželia Jacek a Gabriela volili Grzegorza Brauna, lídra krajne pravicovej Konfederácie Koruny poľskej, ktorý získal 6,34 percenta hlasov.

"Myslíme si, že je to jeden z posledných, ak nie posledný politik vôbec, ktorý hovorí o poľských záujmoch. Ľudia ako Trzaskowski zrádzajú národ, spolu s Tuskom sú ochotní zapredať Poľsko Nemcom za príslovečných 50 eur," odôvodňuje voľbu Jacek.

Volieb sa zúčastnil aj Aľaxandr, jeden z tisícov občanov Bieloruska a Ruska, ktorí v posledných rokoch získali vďaka čiastočne poľskému pôvodu občianstvo Poľskej republiky a išli prvýkrát k prezidentským voľbám v Poľsku.

"Je príjemné ísť k voľbám, v ktorých skutočne môžete niečo ovplyvniť. S ich výsledkom potom nemusíte súhlasiť, ale viete, že si režim tie výsledky nevymyslel a zároveň že pre verejnú podporu opozičného kandidáta nie je ohrozený váš život," hodnotí Aľaxandr.